Investičná stratégia otca
Komodita cennejšia ako zlato
Nie, nie je to soľ : Raz sa ma Boh spýtal: „Čo si môžeš zobrať do neba?“ Ja som pohotovo odpovedal – že nič. On však nástojčivo tlačil na hĺbku môjho srdca a veril mi, že predsa niečo nájdem. A našiel som. Človeka. Človeka si môžem zobrať do neba. A tak sa najcennejšou komoditou stáva ČAS investovaný do človeka. Nielen čas ledabolo strávený s človekom, alebo čas ako nedobrovoľné postávanie vedľa vytrvalého rečníka, ale čas, ktorý doslova do človeka zasievam. Čas – ktorý robí rozdiely.
Bunka ako banka
Rodina je ako taká bunka. Má svoje ohraničenie, svoju mitochondriu – vie sa rozmnožovať, rásť a potrebuje na to…
…chcel som napísať živiny, ale napíšem ČAS. Rodina je pre mňa taká banka – kde sú rôzne fondy a aktíva. Samozrejme tou „bankou“ môžu byť aj priatelia, kolegovia, spolužiaci, širšia rodina …, ale takým základným miestom trávenia času – je moja vlastná rodina. Veď keby som si mal vybrať, či svoje investície zverím vlastnej materskej banke, alebo frenčízam, tak si predsa zvolím tú svoju. Rodina je pre mňa prvotným miestom investovania. Nechcem, aby platili o nás tie známe porekadlá, že obuvníkove deti chodia bosé a architektovi nemá kto dom navrhnúť:-):-):-)
Fondy
Je niekoľko oblastí, v ktorých môžeme do detí investovať. Tu sú tie moje:
„…po každom návrate zo školy, či práce, chcem na ne urobiť pozitívny – prvý dojem.„
Emočný – môj kouč ma učí pracovať s emočnými nádobami. Každý máme v sebe takúto pomyslenú nádobu. Vo videu 3 kroky ako zvládnuť hnev, to nazývam „life“. Keď je nádoba plná – sme spokojní, šťastní, produktívni. Keď je prázdna – upadáme do depresie, melanchólie, nepokoja…
Túto emočnú nádobu nám môžu ľudia dopĺňať, alebo odčerpávať. Odčerpáva sa – keď dôjde k negatívnemu stretu, a odčerpávanie je veľmi rýchle. Naopak – jej dopĺňanie sa deje cez slová povzbudenia, prijatia a podobne.
Často svojim deťom z tejto nádoby nevedome odčerpávame. To však nevadí – ak vedome dočerpávame a dieťa má svoju nádobu plnú, alebo v najhoršom prípade – aspoň čosi v nej zostane. Problém je, keď sa vyčerpá celkom.
Preto vedome hľadám čas, aby som do detí investoval pekné slovo, povzbudenie, objatie… Každé ráno a po každom návrate zo školy, či práce, chcem na ne urobiť pozitívny – prvý dojem.
Aktivačný – chcel by som, aby sa deti odo mňa naučili remeslu. Môj otec pracoval na železnici, ale cez víkendy rekonštruoval dom, v ktorom som s mojou rodinou na Slovensku býval. Prebral som jeho štafetu a dom sme spolu s deťmi zrekonštruovali. Nebolo to tak ale od začiatku. Najprv som chcel mať robotu rýchlo urobenú a deti ma brzdili, tak som ich do práce nezapájal. Neskôr som si uvedomil, že toto vôbec nechcem. Prišlo mi to ľúto. Zavolal som deti, namiešali sme blato, spravili omietku a spolu omietali detskú izbičku.
Vtedy sme sa s Jankou rozhodli, že radšej budeme mať nedokončený dom a načas neuvarené, ako by sme to mali robiť bez detí.
Zasväcovací – sú intímne oblasti života, o ktorých chceme deťom dať prvú informáciu my. Témy ako viera, manželská intimita, mužnosť a ženskosť. Tieto témy prehlbujú puto v hlbokej intímnej oblasti srdca. Príde čas, kedy samé vykročia k vlastným skúsenostiam, no dovtedy chcem byť ja ten, čo ich „zasvätí“, nie ktosi – kdesi, nechtiac – alebo vulgárne. Môj najstarší syn bude čoskoro vo veku, keď sa začne meniť z chlapca v muža, a tak pripravujem preňho iniciačný prechod.
Tréningový – Skôr než sa deti rozpŕchnu na krúžky a tréningy, chcem byť ich koučom ja. Šport je niečo, čo prehlbuje prepojenie v úplne inej úrovni vnímania. Zasahuje ďalšie oblasti detského života a je účinným prostriedkom na odovzdávanie životnej múdrosti.
Múdrosť– to, čo ja považujem za cenné poznanie – nie len informáciu, chcem dieťaťu odovzdať s rovnakým nadšením a hĺbkou, ako som ho ja nadobudol. Prví, komu zdieľam, čo som sa naučil nové v škole, alebo pri práci, je Janka a naše deti. Sú to veci, ktoré sa týkajú identity našej rodiny, nadväzujú na naše hodnoty, alebo otvárajú nové obzory. Tiež deťom odovzdávame naše poznanie v oblastiach, ktoré nie sú v školských osnovách – strategické a koncepčné myslenie, prioritizácia, láska k prírode a úcta k ľuďom, narábanie s časom, podnikavé uvažovanie, empatia, zmysel života…
Zábava – či už taká, ktorá baví nás všetkých, alebo baví len ich – a ja pri nej trpím (nafukovanie balónikov), je to čas, kedy si môžem získať ich srdce. V zábave a radosti je spontánnosť a v spontánnosti sa prejavuje hĺbka. Nečakané objatia, pusinky, či vyznania. Rovnako tak aj oslavujeme všetko, čo sa len dá. Sviatky, preteky, prekonania sa, výročia… Za každou udalosťou prichádza oslava toho, že sme to zvládli a sprevádza ju zábava a balóniky:-)
Návratnosť
Možno ťa teraz napadá, že predsa pri rodičovstve nejde o návratnosť. Áno, to je možno pravda, ale venoval by si rovnaký čas svojim deťom, keby si bol za to platený? Veď často počujem vety typu : „Musím ísť ešte do práce, aby sme mali peniažky na dovolenku.“ „Robím to pre nás, aby sme to tu mali pekné.“… Nechcem to teraz generalizovať, ale ruku na srdce: Za ako hodnotný- považujeme čas strávený s deťmi – v porovnaní s prácou?
1. krátkodobáKeď sme deťom prestali manažovať všetok čas, a len tak sme ich pozorovali a počúvali ich túžby, začali prinášať do rodiny veci, ktoré uľahčili život nám všetkým. Pre mňa bolo veľmi silné, keď Jakub prehlásil, že chce byť bajker. Začali sme spolu trénovať a on stále padal. Stálo ma to nemalý čas a trpezlivosť. Netrvalo dlho a odhalil nám svoj talent pre pumptrack, a vtiahol do toho všetkých súrodencov – aj mňa. Takže na posledných pretekoch sme štartovali 5ti. Mať piati jedno hobby je veľmi uľahčujúce a toooooľko sme sa pri tom naučili. Hlavne o gravitácii a zotrvačnosti:-)
2.strednodobá
Keď Sebi a Tobi začali variť a piecť, tiež si to vyžadovalo úsilie – všetko možné ich naučiť. Teraz už pečú a varia 4ri zo 6tich detí a sú aj dni, keď sa o všetky jedlá postarajú sami. Investovaný čas sa začína vracať.
3.dlhodobá
Po stáročia to tak bolo a čítame o tom v pradávnych knihách, že potomkovia sú najväčšou radosťou a požehnaním. Že sú ako šípy v tulci… Napriek tomu, že z našej spoločnosti sa takéto zmýšľanie vytráca, som viac než presvedčený, že ide o kozmicko-intergalaktický princíp, platný raz a navždy. Nemusím dieťa smerovať- aby prebralo môj biznis, alebo ináč kráčalo v mojich šľapajách. Nech sa akokoľvek môj a ich život vyvinie, vždy to bude mať pre mňa spätný význam.
A keď už raz budem mať veľa, veľa spomienok a málo, málo vlasov, viem, že mojím najväčším potešením bude, keď ich uvidím za jedným stolom. Juj, to bude ale veľká hostina. Ako ktosi povedal: „Keď si bohatý, postav si väčší stôl, nie plot.“
Toľko o mojej otcovskej investičnej stratégii.
A aká je tá tvoja???
Autor: Gusto
