Nevyžiadané rady. Ďakujem – neprosím!

Rád vyžiadaných, ale hlavne tých nevyžiadaných, som dostala už veľa. No a možno ešte viac rozdala. Ďakujem, už si ich neprosím! Ani ich nechcem dávať.

Rada sa podelím o názor, skúsenosti, môj príbeh. Tiež rada poradím a pomôžem, ak to bude v mojich silách, a o radu ma požiadaš.

Nevyžiadané rady

Vraciam sa do obdobia, keď sa nám narodil prvorodený. Pred 11 rokmi. Nová situácia, zmena. Čo s tým? Čo mám robiť? Čítam všetko na internete, a s každou mojou vyjadrenou obavou, či len jednoduchým zdieľaním môjho prežívania – ku mne prichádzajú nevyžiadané rady: Nenos ho toľko, bude rozmaznaný! To nemôže byť ešte hladný, teraz jedol. Keď to budeš robiť takto, to ti bude fungovať….

Ako prvorodička a matka hľadajúca svoju vlastnú cestu, stala som sa terčom nevyžiadaných rád. Premieňam sa na matku niečich predstáv. Ale nie tých mojich.

Vyberáme meno. Máme niekoľko nápadov. A zrazu: „To nemyslíte vážne! To mu chcete urobiť? A to ho akože ako budeme volať?“ A nasleduje: „A čo tak Kamilka, alebo Matúško, to je také pekné meno.“ Aj sú, ale nie pre naše dieťa.

Je to v slovenskej povahe rozdávať nevyžiadané rady? Komentovať a hodnotiť?

Kde sa v nás berie to presvedčenie, že máme právo veci hodnotiť, komentovať a ponúkať nevyžiadané rady, o ktoré nás neprosili?

Samozrejme, je to len v tom najlepšom presvedčení. Chceme predsa pomôcť. Uchrániť od nešťastia, zabrániť zlému rozhodnutiu. Akosi sme nadobudli predstavu, že človek, ktorý sa ocitne v určitej životnej situácii prvýkrát, alebo stojí pred dôležitým rozhodnutím – potrebuje poradiť – lebo ja som už tým prešiel, viem ako to chodí. Áno, tvoja skúsenosť môže byť prínosná, nápomocná, a môže zabrániť pádu, sklamaniu… ak tvoj priateľ o ňu stojí. Ak nie, nechávam mu slobodu, aby prešiel svoju cestu, a mal svoju skúsenosť.

Zmätená matka

A tak som prijímala rady, jednu za druhou. Aplikovala ich, skúšala. Bola zo mňa zmätená matka, ktorá nevedela prečo jej dieťatko plače – a pritom už vyskúšala všetky rady. Teraz už viem prečo. Pretože moje dieťa nebolo dieťaťom mojich radiacich známych, priateľov, či rodičov. Bolo to moje dieťatko. Jedinečné, výnimočné, žijúce v inom prostredí, s inými rodičmi. A tak niektoré rady nemohli fungovať. Urobila som veľa chýb. No hlavne som nepočúvala svoje srdce, lebo hovorilo niečo úplne iné ako všetky rady. A ja som predsa chcela byť tou najlepšou mamou. Vtedy som ešte nevedela, že to je taká, ktorá je sama sebou a nesnaží sa napĺňať predstavy svojho „skúsenejšieho“ okolia.

Dávam nevyžiadané rady

Ako som prechádzala svojou cestou, naberala vlastné skúsenosti, a videla ako sa mení naša rodina, ako sa mením ja, môj manžel, tiež som nadobudla pocit, že môžem radiť. Veď vidím ovocie, a moje rady môžu pomôcť i druhým. Mala som pocit, že mám recept na dobré manželstvo, na výchovu detí,…. jednoducho viem, ako niektoré veci fungujú.

A tak keď bola príležitosť, tak som nevyžiadané rady rozdávala. Ale akosi to celé nefungovalo. Nič sa nedialo. Rady nefungovali. Ako je to možné? Pýtala som sa: Prečo stále zápasia vo svojom manželstve s tým a s tým? Veď nám to pomohlo. Čo by som mala ešte spraviť? Chcem im pomôcť! Tak som radila viac. Rozdávala nápady, námety…. Až som na seba uvalila bremeno, že im musím pomôcť. Akýsi skrytý pocit zodpovednosti, že im musím pomôcť, lebo viem ako na to. LOŽ. Jedna veľká lož v mojom živote.

Odinštalovávam program nevyžiadaných rád

Ako náhle som dala Bohu viacej priestoru, aby premieňal moje srdce, prichádzala s tým väčšia a väčšia sloboda a lož z môjho života odchádzala. Vďaka tomu som začala vidieť, ako moje nevyžiadané rady uvaľujú akési neviditeľné bremeno a pocit slobody mizne. Až teraz som pochopila, že som robila niečo, čo nie je mojim právom, a už vôbec nie zodpovednosťou: rozdávať nevyžiadané rady, poučovať a hodnotiť.

A to i napriek tomu, že viem ako niektoré veci fungujú. Áno viem ako fungujú U MŇA, s mojimi deťmi, s mojim manželom, v mojom dome, s mojimi vlastnosťami, s našou minulosťou a našim poslaním…. Ale ty nie si ja a ja nie som ty.

A tak nevyžiadané rady nedávam, nehodnotím a nekomentujem. Aspoň sa teda o to cielene snažím. Je to ako nahratý program, ktorý sa automaticky spustí v tých situáciách, v ktorých by sa práve rady očakávali. Preto cielene svoj program nevyžiadaných rád odinšalovávam a nahrádzam ho novým programom.

Programom počúvania
Programom povzbudenia, podpory a pozdvihnutia
Programom, ktorí ľudí uvoľňuje do slobody – a slobodu zároveň dáva
Programom nádeje
Programom vlastnej jedinečnej cesty

Stále sa inštaluje…

Pýtam si spätnú väzbu

Nevyžiadané rady si neprosím.
O rady však prosím.

Ako odchádzali nevyžiadané rady z môjho života, na ich mieste som začala formovať môj vlastný svet – postavený na vlastných názoroch a presvedčeniach. Vtedy som však zatúžila i po spätnej väzbe – vyžiadanej rade. Po takej, ktorú si pýtam od človeka, ktorý mi načúva, má svoju múdrosť a váži si ju.

Autor: Janka