Môžete ma obdivovať

Priatelia – známi, či len tak neznámi ľudia mi občas hovoria – ako ma obdivujú. Nikdy neviem zareagovať. Prečo ma obdivujete?

Tí neznámi len preto, že mám šesť detí – to je to jediné čo o mne vedia, keď ma stretnú v obchode. „To sú všetko vaše?“ „Áno“ odpoviem. „To vás teda obdivujem.“ Tu sa zastavím, pousmejem a poďakujem.

Sú radi? Naozaj sa tešia, že sa niekto rozhodol mať veľkú rodinu? Alebo ma porovnáva so sebou a hovorí si, ja na to nie som – to ja by som nedal, ale dobre, že niekto áno?

Tí, ktorí ma viac poznajú hovoria ako si viem všetko zmanažovať, ako mám úžasného manžela, aká som trpezlivá … áno viem, áno mám a áno som.

„Ako to robíš“? pýtajú sa ma.

Áno SOM ÚŽASNÁ, TRPEZLIVÁ, MILUJÚCA, KREATÍVNA, NEVZDÁVAJÚCA SA MATKA.

Aj keď nakričím na deti, keď ich nechcem vidieť ani počuť, keď mám dom hore nohami, nenavarené, som smutná, frustrovaná a prežívam sklamanie a veci nejdú podľa môjho plánu, aj vtedy platí a viem: že SOM ÚŽASNÁ, TRPEZLIVÁ, MILUJÚCA, KREATÍVNA, NEVZDÁVAJÚCA SA MATKA.

A nikdy to neprestane platiť, ba dokonca k zoznamu budú veci pribúdať, ako ich budem objavovať z pod nánosov KLAMSTIEV.

NIE SOM NA TO SAMA

Ale to nie ja som sa vymakala, ja som to svojimi silami dotiahla akože sem na SUPER MATKU. Vôbec nie. Mám na to niekoho, kto mi s tým všetkým pomáha. Človeka, ktorý stále stojí pri mne, povzbudzuje ma, koučujeme ma, verí mi a bezpodmienečne ma miluje i keď zlyhám. Je totižto stále so mnou. Odmeňujeme ma a chváli. Presne tak ako my povzbudzujeme a stojíme pri svojich deťoch, keď idú – pre nich neprekonateľnými výzvami.

Aj ja idem cestou neprekonateľných výziev. Je to cesta rodičovstva. Taká istá akou ideš i ty. Každá tá cesta je iná a úplne výnimočná pre každého z nás. Čo je však na nej rovnaké – je OTEC, MAMA a DETI. A práve títo ľudia okolo nás, v našej živej bunke, robia tú cestu dobrodružnou, premieňajúcou, posúvajúcou ťa vpred.

Je to cesta zdolávania vrchu, po ktorom sme nikdy predtým nekráčali. A tak sa obklopujem ľuďmi, ktorí kráčajú veľký kus predo mnou a cestu už dobre poznajú.

Ale hlavne som sa rozhodla pre toho, ktorý horu už zdolal. Ten, o ktorom som písala vyššie. Je to živý Boh vo mne, vďaka ktorému môžem kráčať na horu a byť pri to tým, kým som teraz. On je ten, vďaka komu môžem byť ÚŽASNOU, TRPEZLIVOU, MILUJÚCOU, KREATÍVNOU, NEVZDÁVAJÚCOU SA MATKOU.

NIE SOM BÁBKOU, ROZHODUJEM SA PRE NEHO

Samozrejme, som to ja – kto robí veci, ja – objímam deti, ja – milujem, ja – riešim,…..Boh nepreberá kontrolu nad mojim životom, ba nekoná veci za mňa s nejakou čarovnou paličkou – ktorou ma omámi a potom som úžasná, hodná obdivu – s ľahkosťou zdolávajúc horu.

To ťa sklamem. Takto to nejde. Viera nie je o tom, že veci idú ľahko a Boh za mňa všetko vybaví. To nie. Dáva mi niečo cennejšie. A to je to, že ma tie veci učí. Aby som ich vlastnila. Nestvoril nás ako bábky, aby mal s kým hrať divadlo. Dal nám slobodu. Slobodu sa rozhodnúť. A ja som sa rozhodla, nechať Boha – tvorcu vesmíru, aby prebýval vo mne. Rozhodla som sa, aby On bol mojím učiteľom a koučom – na tejto ceste zdolávania hory s názvom rodičovstvo.

On je ten, kto mi dá silu milovať, keď chcem ujsť, On ma posilní zostať a objať moje dieťa, keď som nahnevaná a chcem im ukázať pravdu. On mi dáva kreatívne myšlienky a nápady ako môžem riešiť – pre mňa nevyriešiteľné, a posunúť sa ďalej. Lebo keď sa s ním stretnem v mojom secret place, som tým – kým som.

A keď zlyhám. Nevadí. Stojí pri mne a hovori mi že som ÚŽASNOU, TRPEZLIVOU, MILUJÚCOU, KREATÍVNOU, NEVZDÁVAJÚCOU SA MATKOU. Pretože ma neurčujú okolnosti, ľudia ani moje skutky.

Hovorí sa: S akými ľuďmi sa stretávaš, taký si. Alebo v tomto prípade: S akými ľuďmi sa stretávaš – na takých sa premieňaš.

A ON je úžasný, trpezlivý, milujúci, kreatívni a nevzdávajúci to so mnou. Ktorú časť Boha vidíš ty vo svojom živote?

Ako napísala moja priateľka Baška, a ja tomu verím, že ak niečo obdivujeme na druhom, je to len zrkadlom toho, čo chce Boh odkryť práve v tvojom živote.

Tak, keď ma vidíte a obdivujete, obdivujete Jeho a Jeho moc a silu meniť ľudský život. Život matky, rodiča ako si ty. Obyčajné sa stáva neobyčajným.

„Keď my všetci s odhalenou tvárou, akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch. „ 2Kor 3,18

Ak sa ti môj článok páči a stotožňuješ sa s ním, zdieľaj ho a napíš do príspevku:

„AJ JA SOM ÚŽASNOU, TRPEZLIVOU, MILUJÚCOU, KREATÍVNOU, NEVZDÁVAJÚCOU SA MATKOU/OTCOM.“

/alebo niečo iné, čo si v sebe objavil/a a vieš že je pravdou o tebe, i keď život okolo vyzerá alebo hovorí iné /

Janka Ugróczy