Môj manžel má čas na všetko. Prečo ja nie?

Naposledy sme s mojou priateľkou rozoberali veľa vecí – až sme sa dostali k tomu, po akých daroch túžim…, čo by som chcela. A tak som Bohu začala hovoriť – po čom túžim….. Sama som bola prekvapená, koľko vecí zo mňa vyšlo. Bol to celkom dlhý zoznam.

Mám všetko – ale kto som?

Bola som presvedčená, že mám všetko čo potrebujem a nič viac nechcem….

… a aj mám – milujúceho, podporujúceho manžela, úžasného otca našich detí – i zdravé deti, ba dokonca šesť. Život nie vždy ľahký – ale jednoduchý, krásny, dobrodružný, s milujúcimi bytosťami okolo mňa, život v nádeji a vo viere v dobrý koniec.

Nič viac nepotrebujem. Veď som tak Bohatá – áno, je to pravda. Je ale prirodzené tužiť po daroch, dokonca – máme po nich dychtivo túžiť. A ja som v tom špeciálnom čase – dovolila sebe samej po nich túžiť a žiadať o ne.
Napriamiť svojho ducha a kričať: “ Halooó tu som, aj ja mám svoje potreby, sny a túžby! “ Nie som pyšná ani sebecká, keď o to žiadam, len som precitla zo sebaobetovania sa, pocitu nedôležitosti a menejcennosti.

Čomu verím?

Jedna z vecí, ktorú som vyjadrila, bola: „Kiež by už bol koniec tejto detektívnej hre, po všetkých tých zlodejoch môjho Ja. Keby sa dal celý proces urýchliť, aby som už nemusela zápasiť.“

A viete čo? V tento deň – prišiel nový deň. Hodinu potom – ako som to povedala, odkryli sa najhlbšie klamstvá môjho života, ktorým som uverila. Najhlbšie preto, lebo hovorili o mne – o mojej falošnej identite, začínajúc sa – Ja som….
– menejcenná
– nedôležitá
– na mne nezáleží

Som uzamknutá vo svojom najhlbšom ja

Veriť a vedieť nie je to isté. Keby mi niekto povedal, že som dôležitá, výnimočná, tak by som povedala, že viem. Áno vedela som to. Poznám aj teologickú náuku, i biblickú náuku, a viem i to, ako potrebujem mať svoj čas, aby som dočerpala svoje sily, že moje potreby sú dôležité. Ale moje emócie, činy, rozhodovanie i správanie hovorili o tom, že verím presne o opaku.

Povzbudenia, dohovárania a presviedčania o tom, že som dôležitá nepomáhali. Ani moje silné odhodlanie veci zmeniť. Ani byť disciplinovaná a vytrvalá. Nejaký čas to fungovalo, ale po čase sa to vrátilo do starých koľají. Prečo? Pretože príčina bola stále vo mne a čakala na svoje odhalenie, uzdravenie.

Premýšľam o čom premýšľam

Všetko sa to tvári tak nevinne, pekne, dobre, a ešte aj v obetujúcej sa láske. Sú to také bežné situácie.

Gustík mi hovorí, že ide do fitka. Ja na to: „Ok. Choď.“ Nič zvláštne, chodí často, je to našou súčasťou. Raz do týždňa berie i deti.

Ale keď som sa zastavila a začala som premýšľať o tom, o čom premýšľam, tak som si uvedomila, že je vo mne otázka: „Ako to, že má čas na všetko, čo chce, a ja nie?“

Začnem sa pýtať – čo je to za pocit, ktorý cítim? Z kadiaľ ide? A tak prídem až k tomu, že  vlastne prežívam pocit, že môj manžel je dôležitejší ako ja. Robí dôležitejšie veci ako ja a má dôležitejšiu úlohu ako ja. A tiež druhí sú dôležitejší, moje deti sú dôležitejšie,…..

A keďže je niekto dôležitejší, potrebuje byť v pohode, potrebuje si vyčistiť hlavu viac ako ja, potrebuje viac času pre seba ako ja, lebo robí dôležitejšiu prácu ako ja – je predsa živiteľ rodiny….. a tak ďalej.

Zriekam sa svojho času. Ja to predsa zvládnem

A tak sa dobrovoľne i podvedome zriekam času – ktorý by mohol byť i mojim časom, aby som dočerpala – lebo druhý ho potrebuje viac ako ja. Nie je to vedomý proces. Je to akoby nahrantý autopilot, ktorý sa spustí v momente – keď oproti mne stoja potreby niekoho iného.

Vždy sme sa vedeli s manželom dohodnúť na delení času, aby žiaden z nás nebol ukrátený a mal čas pre seba – na svoje doplnenie. Problém nikdy nebol v mojom manželovi – vždy som mala čas, keď som ho chcela. Problém bol vo mne, a v tom – čomu som verila.
Takže – keď moje potreby a túžby čelili proti potrebám druhého, zapol sa môj autopilot a povedal napríklad takúto vetu: „Veď ja to nejak zvládnem.“ Lebo vždy som to zvládala.

Že už je to akosi úloha ženy? Matky?
Nie, nie je. Je to jedno veľké klamstvo!
No to by mohol byť už iný článok.
Napríklad o Klamstve o silných ženách, ktoré všetko ťahajú, všetko zvládajú.
Lebo – kto by to predsa urobil, však?

Nepotrebovala som povzbudenie. Potrebovala som uzdravenie.

Potrebovala som uzdravenie a stretnutie sa s tým, ktorý ma stvoril a pozná ma. Potrebovala som počuť od neho slová, ako ma vidí On a akú hodnotu mám. Potrebovala som osobné zjavenie týchto klamstiev, ktorým som podvedome uverila, ktoré ma uzatvárali v mojom najhlbšom vnútornom prežívaní. Ovplyvňovali moje emócie, prežívanie, rozhodovanie i správanie.

Toto klamstvo už nie je mojou súčasťou. Je odhalené a vyhnané. Na jeho miesto mohla prísť skutočná pravda o mne.
Teším sa na všetko nové, čo prinesie tento posun. Ako to bude voňať, ako to bude chutiť.

Hlásim sa a hovorím:“ Som tu. Haloooó. Mám svoje potreby, túžby. Napriamujem svojho ducha a idem vpred novému dňu!“

Pretože

• mám hodnotu
• som dôležitá
• na mne záleží