Ako sme sa stali bohatými
Sme ozaj bohatí. A aj ty môžeš byť!!! Dnes ti odhalím našu cestu za bohatstvom, aby si mal inšpiráciu na tej svojej. Prezradím ti kľúčové body ktoré nás sprevádzali, ako sme sa k nim dostali a k tomu pár trikov. Preto si článok prečítaj až do konca, aby ti neušla dôležitá spojitosť, ktorá príde na scénu ako posledná.
Viem že mnohým ľudkom vŕta v hlave, ako je možné že si žijeme tak dobrodružný a neobyčajný život. Cestovanie, more času, život v USA, 6 detí… Sem tam sa ma to niekto opýta a ako sa hovorí: „jeden vyslovený je za 100 mlčiacich“. Väčšina si však nájde odpoveď v mojom zamestnaní – architekt. „Tí predsa zarábajú veľa.“ Áno, to je pravda, tajomstvo úspechu je však ukryté hlbšie a pritom dostupné každému.
Všetko to začalo, keď sa v roku 2014 „vyšplhal“ náš mesačný príjem na 450€. Vtedy sme mali len tri deti, začal sa náš život na vidieku a ja som bol čerstvý živnostník. Bol som veľmi pracovitý, nespával som poriadne a zo všetkých síl som tvrdo pracoval, aby moja rodina mala kde a ako bývať. Čoskoro som však zbadal, že tvrdá práca neznamená automaticky aj vyšší príjem. Tak sa začali formovať prvé 3 body našej cesty za bohatstvom:
- čas je cennejší než peniaze
- aj v nedostatku daruj aspoň 1/10 svojho príjmu
- v každom čase splácaj svoje dlhy
Tieto body ma v pracovnej oblasti viedli k uvedomeniu si hodnoty mojej práce ale aj práce druhých. Začali sme sa viacej vzdelávať a prijímať zákazky ktoré nám pomáhajú nasledovať ekologické poslanie nášho Ateliéru ARCHA. Podobné to ale bolo aj v domácnosti a výchove. Senzitívne obdobia, zážitkové učenie a spoločná práca pri rekonštrukcii nášho hlineného domčeku. Pritom všetkom sme sa učili dávať a splácať.
Raz som išiel do susedného mesta čosi pracovné vybaviť a mal som posledných 20€. Ťažké rozhodovanie. Buď kúpim niečo na jedenie, alebo ich dám na dobročinnosť. Dal som na dobročinnosť. Večerali sme marhuľový kompót so suchým chlebom (alebo nejakú podobnú sladkosť). Na druhý deň prišla nečakaná návšteva a priniesli kopec jedla. Viem že to môže znieť nezodpovedne a čudne. Ale počkaj na bod č. 7.
Počas aplikovania týchto troch bodov, sme boli všakovako skúšaní, či máme vôľu kráčať po tejto nevšednej ceste. Ceste ktorú nám žiaden človek neukázal. Vtedy som si povedal:
„Ak dokážeme túto cestu absolvovať my, tak potom to už dokáže každý.“
-tak náročná a nevídaná sa mi javila naša situácia. Každý pondelok sme sa s Jankou rozhodovali, či pokračujeme, alebo pôjdem do zamestnania a deti do školy. K takému rozhodnutiu sme už potrebovali ďalší bod. Je to ústredný bod a dôležitejší než všetky ostatné!
- objav svoje OSOBNÉ a RODINNÉ POVOLANIE
Veríme a presvedčili sme sa, že Stvoriteľ so zámerom vložil do našich sŕdc túžby, pnutia a povolanie, ktoré keď sa v rodine sčítajú, vytvoria silu na ich uskutočnenie (zrejme sa to môže diať aj mimo rodiny, ale o tom nieje náš príbeh). Viem že to znie ako nejaká „the secret“ teória o vesmírnom magnetizme 🙂 ale pravda je, že sme zažili ozaj zázračné momenty. Jednoducho sme si v neprekonateľných situáciach povedali: „buď to pôjde, alebo budeme čakať“. A tak sme veľakrát čakali a nakoniec to šlo.
Keď sme zistili, že čakáme 5te babo, bolo jasné, že 6 miestne „multiplavidlo“ už nebude postačovať. Pritom sme vrámci nášho rodinného povolania vedeli, že stojí pred nami dobrodružstvo -precestovať celé Slovensko. Boli sme presvedčení že sa to udeje a že Boh nás v tom podporí. A tak sme si vybrali auto, ktoré spĺňa všetky požiadavky a je mimo našu cenovú kategóriu. Veľké, 8 miestne, s nadštandardnou výbavou a predĺženým kufrom. A čakali sme…
Matejko sa narodil a my sme čakali ďalej… Jazdili sme na dvakrát alebo multiplavidlo + felda. Všetko vyzeralo tak, že sa k nášmu vysnívanému autu nedostaneme. Raz mi ktosi volal a ponúkal mi 5miestne SUVčka. To však nebolo čo sme mali v pláne. Čakali sme ďalej… Bez auta, bez peňazí, len s naším povolaním.
Odrazu však začal môj príjem rásť a na cestách sme stále častejšie stretávali naše vysnívané auto. Bolo to neobyčajné. Tak som sa osmelil a na parkovisku som oslovil majiteľa takého auta a popýtal som sa čo naň hovorí. Okrem veľa pochvál, mi dal číslo na chlapíka, ktorý mu také zohnal. A hádaj čo? Bol to ten s tými SUVčkami:-) Mal presne model ktorý sme chceli a vo farbe ktorú sme si priali. Tak sme začali riešiť financovanie. Hoc môj príjem už bol dostatočný na pôžičku, žiadna banka nám nechcela požičať, lebo v tom čase máme 5 detí a minulo ročné daňové priznanie s primalým príjmom. V tom znovu volá onen záhadný predajca a následne vybavuje pôžičku. Pár dní na to, kupujeme auto ktoré nás odvezie za našim povolaním. Odkladáme (darúvame) multiplavidlo a feldu a vydávame sa na cesty po Slovensku. Juj a bola to príma jazda.
Rodinné povolania ale aj naše osobné, nás spojili s novými ľuďmi. Priateľmi, kolegami, mentormi. Ktorí mali podobné cesty a tak sme našli veľa povzbudenia a múdrosti. Raz počas cyklo-túry som v modlitbe prijal nasledovné vyhlásenie:
„Existuje taká investícia, ktorú si aj po smrti môžem zobrať do neba. Je to investícia do ľudí a oni sa stávajú mojím ziskom.“
Sú to ľudia do ktorých investujeme čas a pozornosť. Samozrejme nie pre to aby sme z toho niečo mali, ale preto že chceme byť s tými ľuďmi. A práve toto poznanie nám prinieslo nasledovné dva body:
- investuj svoj čas a pozornosť do kľúčových ľudí vo svojom živote. Práve čas a pozornosť sú veličiny (investičné komodity) ktoré vyjadrujú podstatu prijatia, lásky a spolupatričnosti. To sme sa naučili hlavne na našich deťoch. A rob to tak často, ako to je možné.
- zdieľaj s ľuďmi svoje poslanie a svedectvá
Tieto dva body nám priniesli neuveriteľné príbehy. Silné obohacujúce priateľstvá, ale aj ubytovania po celom Slovensku, zdieľanie aut, úrody, či let balónom alebo športovým lietadlom. Taktiež naháňanie kráv po lese, prvý let do USA, pozvania na konferencie a ľudí ktorí nám veria. Teraz keď sme v Amerike o náš dom sa starajú naši priatelia a záhradu zdieľame s ďalšími priateľmi a tiež s rodičmi. Takže sa nemusíme báť, že to, čo sme celé roky budovali, teraz spustne. A keď je ťažko a nevládzeme, vždy je niekto kto nás povzbudí. Milujem ten vtip:
„K šťastiu nepotrebujem veľa. Stačí priateľ ktorí mi spraví kávu, povie neboj a dá mi šek na pár stoviek.“
Potom sme však narazili na obmedzenie vlastných ekonomicko-sociálnych paradigiem. Možno v tvojom okolí to je iné, ale ja som sa stretal s takým zvláštnym povedomím, že byť mierne podpriemerní je to najlepšie a najsprávnejšie ekonomické postavenie. Lepšiu strednú vrstvu a podnikateľov máme tendenciu posudzovať až upodozrievať. Rovnako kriticky sa staviame k ľudom žijúcim vo výrazne skromných podmienkach. Ono sa to ani nedeje vedome, ale na konci dňa som si uvedomil, že každý sa snažíme byť taký jemný podpriemer. Bojíme sa riskovať, aby sme nebodaj neklesli o pár rebríčkov nižšie a na druhú stranu nemáme stratégiu ako sa posunúť vyššie a tvrdíme že ani nechceme. Pritom pravidelne podávame športku. Toto uvedomenie nás viedlo k poslednej trojici bodov:7. nepohŕdaj skromnými začiatkami
- nepohŕdaj skromnými začiatkami
- bohatých ľudí si váž
- uč sa od najlepších
Financie a exaktný badžet nakoniec neboli nikdy na našej ceste tak dôležité, ako POVOLANIE = životná cesta. Peniaze sú prostriedok a veľmi dôležitý ale nikdy nie určujúcim elementom rozhodovania. Tým je povolanie. Mám rád túto slovnú hračku:
„Ani len v slove bohatý nieje nič o peniazoch. Je tam jednoducho Boh a ty.“
Tak, a tajomstvo úspechu je vonku. Nieje jednoduché. Nieje to zázračné pravidlo ktorého keď sa budeš držať, úspech sa dostaví. Je to život. Musí však byť neobyčajný. Taký aký ho len ty dokážeš spraviť. Musí ti byť priľahlý, vychádzať zo srdca. Potom namaľuješ vlastné body a bude v nich more spomienok a priateľstva. Budeš vedieť kto si, kam ideš a budeš mať dostatok prostriedkov na všetko čo potrebuješ a ešte sa podelíš aj s ostatnými.
Budeš mať bohatstvo a ty sa staneš „Boh a tým“.
