Kto u nás nosí darčeky

Zabudnime na chvíľu na Vianoce a predstavme si leto. Kľudne aj tropické, na opustenom ostrove, kde žije tlupa domorodcov, s prapodivným náboženstvom. Všetci do jedného, od šamana až po deti sa hlásia k tomuto náboženstvu.

Raz ročne usporadúvajú veľký sviatok, počas ktorého zinscenujú majestátny zázrak a povedia deťom, že to spravil ich boh. Alebo lepšie povedané bôžik. Deti takto od mala uctievajú bôžika, lebo každý rok môžu vidieť ten obrovský zázrak.

Potom vyrastú a zistia že to všetko bola len romantická hra, nevinné klamstvo, a všeličo možné, len nie pravda. Rovnako ako keď mi dospeláci tvrdili, že darčeky mi doniesol Ježiško. „Prečo mi tvrdili že ich boh robí pre mňa tento zázrak?“ A navyše, keď som dospel, zistil som že Ježiško dospel tiež a jeho životný odkaz bol celkom iný. Alebo žeby nie?

Dedo mráz a uhlie

Keď som sa narodil, bolo nám Sovietskym Zväzom odporúčané veriť na Deda Mráza. Rodičia sa však nedali a u nás chodil výhradne len Ježiško a Svätý Mikuláš. Každopádne, už ako dieťa som si všimol, že je tu viacero možností, kto by mi mohol doniesť darček a tak som sa uistil v tom, že nech sa deje, čo sa deje, svoje darčeky dostanem a to aj keby som bol zlý.

Raz som však bol veľmi dobrý a dostal som uhlie. Bývali sme v bytovke a ja som sa vždy čudoval, čo to uhlie je. Prievidza už vtedy mala ústredné kúrenie a tak som nikdy uhlie nevidel, len som o ňom počul. O tom, že je za trest a že ho dolujú baníci, ktorí sú naopak veľmi populárni a že nikto nie je viac ako oni.

A tak kukám ako puk do toho vreca s uhlím a v mojom srdci vzplanul akýsi ohienok pravdy. V ten deň ma môj otec pozval do zákulisia Vianoc. Ukázal mi odvrátenú stranu príbehu. Tmavú ako uhlie a predsa tak krásne pravdivú. Rozhodol som sa preto, že podniknem detektívnu výpravu za „Duchom Vianoc“.

Duch Vianoc

Začal som chodiť do kostola. Len tak po škole, ku piaristom, keď tam nikto nebol. Barokové maľby mi ponúkli dostatok evidencie o tom, že „bejbi džizes“ nakoniec vyrástol a podľa očitých svedkov je ešte stále dospelý a stráži so svojim Otcom celý vesmír.

Jeseň pred mojimi 18timi narodeninami bolo prelomové obdobie, kedy sa môj vtedajší vesmír nadobro zrútil. Všetky superstar, ku ktorým som vzhliadal, z mojej oblohy popadali a ostala len veľká čierna hmota, v ktorej som sa zasekol. Bola tmavšia než uhlie a ťažšia než svet. A čakajúc na svoj osobný armagedon, som v srdci začul pieseň. Celkom detskú. „Ježiš… tralalala…“

V tom si sadol ku mne. Ozaj bol dospelý. I keď inklinoval k detským piesňam. Nie, nemám halucinácie a ani som ho nevidel svojimi očami, len som ho cítil. Takým tým pocitom, ktorý láme okovy, mení uhlie na diamant a má moc znovu zažať hviezdy na mojej oblohe.

Nieje to o tom kto darčeky nosí, ale od koho sú

Vyrástol som a stal sa náčelníkom. Môj kmeň mocnel na počte a prišla zima a s ňou Vianoce. Na mne teraz stojí, rozpovedať svojmu kmeňu príbeh Vianoc. Príbeh Ježiša dospeláka, kráľa a mudrca, ktorý ma sprevádzal po celý rok. Dával mojim rukám silu zápasiť s každou okolnosťou a môjmu srdcu silu vidieť hviezdy. On strážil moju prácu a finančné zabezpečenie rodiny. On ma inšpiroval ako viesť deti a pomôcť im nachádzať ich povolania, z ktorých vychádza, aké darčeky si prajú dostať. On ma požehnal a z tohto požehnania, ja teraz môžem dať dary mojim deťom. Od tej temnej noci pred 18timi narodeninami je každý ďalší rok ako dar. Celkom nezaslúžený a stále krajší.

Ak On dal mne nezaslúžené dary, z tých darov teraz beriem ja a dávam svojim deťom. Celkom nezaslúžene. Preto na Vianoce celá rodina vzhliadame k hviezdam. Jedna stará legenda hovorí, že múdri muži vždy putujú za hviezdami.

Tento rok je tá hviezda na oblohe zas. Znovu mi v srdci znie tá detská pieseň a znovu moje deti dostanú darčeky od Ježiša. Áno od neho. On ich pomáha vyberať a On ich zabezpečuje. My ich nosíme – ako poslovia. Alebo ak chceš, ako traja mudrci.

Takto prežívame vianočné sviatky my. Netvrdím, že to je tá správna cesta alebo jediná. Pre mňa a moju rodinu je však autentická. Deťom odovzdávam to, čo som sa ja v živote naučil. Nech aj oni môžu spoznávať pravdu po svojom. Kráčať za svojou hviezdou a nájsť Ducha Vianoc, ktorý im bude osobný.