Už žiadne boje s povinnosťami. Kto nepracuje – ten neje. To pochopia. Skutočný život s prirodzenými dôsledkami v našej rodinnej bunke – teda reštaurácii. To boli moje prvé nadšené pocity z nápadu z neba – budeme mať doma reštauráciu. Hneď som vedela, že to bude niečo – čo zafunguje. A nemýlila som sa. Rodinná bunka…
Nik nevie tak zdvihnúť môj adrenalín ako toto dievča. Milujem ju najviac na svete a tieto riadky nemajú s ňou nič spoločné. Sú o mne, o mojej ubolenej duši a nezvládnutých emóciách. Keď sa dostaneme do vzájomného konfliktu, pocity, ktoré mnou prúdia – sú ako jed a vyvolávajú ďalšie pocity. Takže som taká naštvaná, že…
Tieto bábätká sú úplne fascinujúce bytosti. Vždy ma tak veľa učili – až vyučovali. Ani teraz, pri šiestom – Joshuovi, to nie je inak.Nikto ich neučí plaziť, štvornožkovať, postaviť sa- ani behať. Napriek tomu to dokážu. Nič ich nedokáže zastaviť. Neustále napredujú. Nerobia veci preto lebo musia – či za odmenu, ale je to ich…
Naposledy sme s mojou priateľkou rozoberali veľa vecí – až sme sa dostali k tomu, po akých daroch túžim…, čo by som chcela. A tak som Bohu začala hovoriť – po čom túžim….. Sama som bola prekvapená, koľko vecí zo mňa vyšlo. Bol to celkom dlhý zoznam. Mám všetko – ale kto som? Bola som…
Každý rodič túži, aby jeho dieťa bolo vďačné. Vďačnosť je jedna z našich rodinných hodnôt. Veríme, že mať vďačné srdce, je jeden z najlepších spôsobov ako byť v živote šťastným. Vzbudiť vďačné srdce – uvedomovať si, ale i dokázať vypovedať svoju vďačnosť – treba sa učiť. I na toto sa u nás zrodila aktivita: Ako…
K tejto aktivite ma inšpiroval náš pohár vďaky, ktorý sme si doma vymysleli, aby deti motivovali k vyjadrovaniu vďák a spoločne si tak vzbudzovali vďačné srdce. O tom sa dočítaš v článku Ako viesť deti k vďačnosti. Ak si ho nečítal, ide o to, že na pohár nalepíš papierové srdce, ktoré predstavuje srdce rodiny a…
Boli sme 4 týždene v karanténe. Zostať doma uväznení so 6 deťmi – je celkom výzva i pre rodiča – profíka. Možno sa mnohí cítite ako v karanténe, i keď vás Covid nezasiahol, lebo ste doma s deťmi, ktoré musíte učiť- alebo dohliadnuť, aby sa učili sami – či online. Tak sa z rodinného života…
Ako na to? Zahrajte sa na posádku, ktorá bojuje o svoje prežitie na opustenom ostrove, alebo posádku, ktorá ide preskúmať neobjavené ostrovy. Deti milujú hru, zábavu a všetci vieme, že tak sa ľahšie učia. Zabaľte svoj život do príbehu a bežným veciam vymyslite nové mená: napr. – náš adventný veniec sme volali – intergalaktické kormidlo,…
Boj s každodennými povinnosťami, či nútenou pomocou doma – je ďalším bremenom, ktoré ako rodičia nesieme. Občas zápasíme s odstrkovaním druhého súrodenca, či nechuťou zapojiť do hry všetkých. Táto hra, ktorú si nesieme z táborových čias, nám pomohla zamerať sa viac na seba. A pomoc sa stala jednoduchšou a zábavnejšou. Ako na to? Potrebujete papieriky…
Kráčanie rodičovstvom je pre mňa súčasne cestou objavovania vlastného ja. Deje sa to najmä cez myšlienky a pocity, ktoré keď sa objavia – opäť bolia. Lebo kdesi v mojej hĺbke stále čakajú na prijatie, uzdravenie a odpustenie. A tak postupne „ zvesujem z klinca veci, ktoré som tam kedysi bezstarostne zavesila a teraz sa objavujú…