Boli sme bezdomovci, ale nie stratení.
Žili sme piati z jednej minimálnej mzdy, ale neboli sme chudobní.
Už 15 rokov rekonštruujeme jeden dom, ale nie sme z toho unavení.
Máme 8 detí a s každým z nich prežívame jeho unikátny príbeh.
Mali sme sny a dnes sú už z nich prežité príbehy, ktoré budeme rozprávať ďalším generáciám.
To však neznamená, že sme nikdy nezablúdili, neplakali nad prázdnou chladničkou aj peňaženkou, nepohádali sa, neboli vystresovaní a nezúfali si, nemali obavy z príchodu bábätka… Nikdy sme však nestratili smerovanie. Okrem jedného leta v roku 2011.
Vtedy sa mnohé naše úspechy začali meniť na mizériu. Prvé rozbehnutie ateliéru nevyšlo a ja som sa zamestnal mimo oboru, rozrastajúce spoločenstvo začalo narážať na generačné rozdiely, rodičovstvo s dvoma deťmi nás zložilo a ako manželia sme nevideli spoločný smer.
Neobyčajné rodiny, ktoré zmenili všetko
Vnútri stále vrela dobrovoľnícka odhodlanosť, a tak sme hľadali miesto, kde by sme sa mohli inšpirovať. V tom čase sme mali spoločenstvo veriacich rodín, viaceré s veľa deťmi, a tak sme živo mohli pozorovať, aké je dôležité kultivovať rodinný život so zámerom – víziou. Na podnet našich členov Ivka a Ivky sme viaceré rodiny začali tráviť leto na táboroch YWAM (mládež s misiou), kde sme načreli do „hrncov“ misionárskych rodín, ktoré vedeli, kým sú a kam idú.
Niežeby to boli nejakí „vznešení guruovia“, práve naopak – celkom dosiahnuteľní, prítomní a vrelí priatelia, ktorý hoc aj so slzami v očiach hovorili o mnohorakých stránkach svojho osobného i rodinného života. Spolu s deťmi a tínedžermi tvorili programy pre nás účastníkov, pri ktorých sa zabavil každý od bábätka až po babky a dedkov. Popritom nám dávali úlohy, ktoré viedli k formovaniu nášho jedinečného rodinného smerovania.
Než sa však dostaneme k vízii, bude nám musieť ujsť ešte jeden vlak.
Ako nám naposledy ušiel vlak
O niekoľko rokov neskôr, keď sme už čo-to rozumeli smerovaniu, ale v smerovaní sme narazili na prekážky, keď sa ateliér už rozbiehal, len peňazí nebolo toľko, čo roboty; keď sme už vedeli, že niekam smerujeme, len sme nevedeli kam a kedy, zaparkoval pre naším domom nevšedný darček.
Jeden kamarát, veľmi rozhľadený, hodnotový a úspešný podnikateľ, sa podujal, že nám zadováži auto. Mal som si len povedať aké. Bavíme sa len o núdzovom budgete, ale v tom čase sme nemali peniaz nazvyš a do felície sme sa všetci nezmestili.
Padla voľba na Fiat Multipla. Áno, je to to smiešne auto a ver mi, že je za tým veľmi príjemný a trochu aj smiešny príbeh, ten teraz však nie je meritom veci.
S kamarátom sme sa vybrali na okružnú jazdu Slovenskom pozrieť jazdenky, čo sme našli na inzerátoch. Hneď prvá bola celkom presne to, čo sme chceli, a za prívetivú cenu. Lenže zneistený som sa rozhodol ísť pozrieť aj ďalšiu, čo sa ukázala ako total šrot a ešte to aj priviezli podivní chlapíci. Voláme teda na tú prvú, že berieme, a oni, že už ju medzi tým predali.
A tak nám ušiel vlak.
Nepamätám si, kedy som bol naposledy taký smutný zo zlého rozhodnutia ako vtedy. A vlastne asi to bolo vtedy naposledy…
Vráťme sa opäť do leta 2011 na tábor, tak ako som sa ja vo svojom smútku vrátil. Na tábore rečník hovoril o tom, že dlho si myslel že Božia vôľa je ako vlaková stanica, a ak včas nesplníš, čo Boh žiada, „ujde ti vlak“. Jemu tak raz ušiel. Ostal smutne stáť a…
… a o chvíľu išiel ďalší, nastúpil naň a dokonca bol ešte lepšie vybavený.
… a mesiac po nezrealizovanej kúpe auta mi kamarát doviezol druhé. Presne také, ako sme chceli, plus o niečo lepšie (malo čipnutý motor, takže som všade prišiel včas ;-)).
Kamarát misionár, taktiež z YWAM, mi na túto situáciu povedal že Božie kráľovstvo stále rastie. Ak na začiatku bola záhrada, na konci bude kráľovstvo. Ak niečo z Božieho plánu dnes premeškám, ono to bude rásť, a keď príde ďalšia príležitosť, bude väčšia. Božie kráľovstvo nie je závislé od nás, ale my od neho.
Píšem to tu pre to, aby si vedel, že vízia nie je niečo, čo ak nestihneš mať včas, navždy ujde. Áno, sú v živote rozhodnutia, ktoré niektoré možnosti zavrú a iné spravia záväzným – hlavne manželstvo a rodičovstvo alebo niekedy aj výber školy či presťahovanie sa. Víziu však chápem ako „multiverse možností“, kde po každom rozhodnutí život ako GPS „prepočítava“ a hľadá najvhodnejšiu cestu a niekedy aj navrhne iný cieľ. A to je v poriadku, lebo vízia je v prvom rade o kvalite tej cesty.
MULTIPLAvidlo a ARCHA
A tak si hrdo a s pôžitkom šoférujeme našu multiplu a vieme, že smerovanie, ktoré ako rodina máme, je možné naplniť. Začali sme s jeho verbalizovaním a konkretizovaním…
… – čo – prečo – ako – kedy – s kým…
Dlho sme cítili, že chceme vycestovať ako celá – veľká rodina na miesto, kde budeme medzi misionármi, kde sa budeme učiť mentoringu, koučingu a hlavne ľudskosti podľa Božieho Srdca.
Vtedy prišla voľba na USA, konkrétne miesto a aj časový rámec. S Jankou sme kúpili tematickú škatuľku, do nej sme vložili striebornú mincu, ktorú som dostal, keď som bol na misijnom výjazde v USA sám bez rodiny, a povedali sme, že toto je naša „archa zmluvy“ a náš dom je „archa koráb“, v ktorom sa oddelíme od okolitého sveta a pripravíme sa na prechod do novej zeme.
Deti doniesli peniažky, ktoré mali, aby ich pripočítali k striebornej minci a aby sme našetrili kapitál aj vieru na naše dobrodružstvo.
Ako vznikla rodinná vízia
Škatuľka a rozostavaný dom nám boli mementom našej vízie. Nebola pomenovaná a spísaná tak, ako by si to zaslúžila, ale bola ju vidieť a cítiť a uskutočnila sa. A nebolo to len tak:
- Nemali sme dostatok peňazí, keď som podal prihlášku do školy v USA, ale kým sme odleteli, podnikanie sa rozbehlo a nakoniec sme dostali aspoň akú-takú pôžičku, čo sme neverili, že sa s piatimi deťmi stane.
- Nemali sme ubytovanie a už sme pripravovali podklady na víza, ale ukázalo sa, že rodina, čo býva blízko školy, ide na inú formáciu, „zhodou okolností“ do YWAM, a ich dom ostane voľný. Nestihli ho celkom nachystať na prenájom, tak im padlo vhod, že nás našli, nemuseli inzerovať, a nám zas pomohla nízka cena.
- V danom roku som bol jediný prvák v škole, ktorý dostal víza zo zahraničia – také prísne boli vtedy ambasády.
- No a náš dom na Slovensku mal ostať prázdny, čo by mohlo mať za dôsledok jeho degradáciu, ale nakoniec sa kamaráti odhodlali k nám nasťahovať, kým rekonštruovali svoj dom. A napokon práve im padlo vhod, že sme sa vrátili až po troch rokoch a nie po jednom, ako sme plánovali, lebo svoj dom dokončili tesne na mesiac.
A ešte mnoho úskalí by som mohol opisovať, ktoré sme zažili cez lockdown, alebo keď Štáty ostali bez benzínu, lebo im niekto hackol distribučný systém, keď sme ostali bezdomovcami, keď sme zablúdili v New Yorku, hurikány a tornáda…
Ak by sme to všetko mali vopred naplánovať a nachystať sa pre každú možnú situáciu, zrejme by sme sa nikdy neodhodlali. To ma ubezpečuje, že je dobré mať víziu, ktorá zhmotňuje poslanie, hodnoty a vieru – aby nebola výstrahou pred prekážkami nepoznaného, ale palivom a motorom pre dobrodružstvo.
Dnes sme už štyri roky naspäť z našej trojročnej formácie a tvoríme novú víziu – alebo lepšie povedané, konkretizujeme našu víziu a dávame jej nové míľniky. Áno, správne si myslíš, ak predpokladáš, že tieto míľniky sú ďaleko väčšie, takmer nerealistické, ale…
… ale my už vieme, a teraz vieš aj ty, že ak sa sny snívajú s Bohom a ak sa tvoria so zámerom, nie je dôvod ich nevedieť naplniť.
Nabrúsili sme preto ceruzky, nachystali fixy, kartón a srdcia. Sadli sme si do našej ešte stále nezrekonštruovanej „archy“ a spísali všetko, čo je pre nás dôležité, čo nás definuje, poháňa a za čím teraz ideme.
Vízia je pre každého
Chcem týmto príbehom povedať, že určite tam vonku čaká aj tvoja vízia, a ak ju dnes ešte „nechytáš“, ona čaká a rastie. Niekedy mi to pripadá, že práve to čakanie nás robí schopnými vstúpiť do väčších vecí.
Nechcem tu z toho teraz však robiť „samomystifikačné“ závery. Pokojne to môžeme povedať aj pragmaticky:
„Určite existuje pre každého vízia, za ktorou môže ísť, a zo skúseností mnohých vieme usúdiť, že ak aj prežijeme dlhé roky v stagnácii, vždy je tu priestor sa rozbehnúť k niečomu lepšiemu a naplnenejšiemu.“
Čo nám rodinná vízia priniesla
Silu prekonať ťažkosti
V treťom roku nášho bývania v Amerike sme prišli o strechu nad hlavou. Ak ťa zaujíma bližšie, čo sa stalo, pozri si náš YouTube kanál. Stáli sme pred otázkou, či sa vrátiť domov alebo ostať, nechať ma doštudovať a zobrať si ešte, čo má Boh pre nás v tejto krajine pripravené. Nasledovalo neľahké obdobie, ktoré nás vyčerpalo, v ktorom sme si siahli na dno síl, ALE…
Keď sa dnes opýtame detí na ich najobľúbenejšie zážitky z celého života, 80 percent je z tohto obdobia.
Bolo to vedomie vízie, ktorú sme kreovali s Bohom, čo nás udržalo na ceste a čo nám dnes dáva ako motiváciu, tak kreativitu k ďalším.
Čo je to rodinná vízia
Rodinná vízia je predovšetkým pomenovanie toho, kam ako rodina smerujete po všetkých stránkach. Ak by to bol však len plán do budúcnosti a nemal by oporu v pevnom základe a koreňoch, ťažko by mohol vyrásť do plného potenciálu toho, čo Boh pre vás predpripravil.
Rodinná vízia je preto aj súbor hodnôt, zážitkov, rodovej histórie a rodinného poslania. Pre to aby sme mohli žiť plnosť rodinného života od jeho minulosti cez prítomnosť až do večnosti.
Rodinná vízia preto odpovedá nielen na otázku „kam?“, ale aj „prečo?“, „ako?“, „kade?“ a hlavne „kto?“.
Prečo by tvoja rodina mala mať víziu
Rodina, ktorá má víziu, a teda zadefinované, kým je a kam ide, spolu s odpoveďou na všetky hore uvedené otázky vie:
- vychovávať so zámerom a na výchovu využívať synergiu spoločných cieľov;
- upriamiť rodinný budget tak, aby sa každá investícia s istotou vrátila násobne;
- prekonávať krízy s odhodlaním;
- budovať dom, domácnosť, domov a celé svoje životné prostredie tak, aby podporovali životný štýl rodiny;
- zažívať tú neprekonateľnú radosť z vedomia, že žije vedome;
- byť svedectvom a ovocím pre svoje okolie aj seba.
A teraz dokážete všetko
Áno, s víziou sa dá dokázať všetko a hlavne viete, čo to je, prečo to je a ako to idete napĺňať. Lebo dokázať všetko nie je o tom vymyslieť nejaký nesplniteľný cieľ a dúfať, že vďaka vízii sa splní. Dokázať všetko znamená vedieť, čo je pre mňa všetkým, že mi na tom záleží a že idem kultivovať cestu, ktorá vedie k plnosti rodinného príbehu – to je vízia.
Verím, že ťa téma vízie zaujala, a asi už aj tušíš, kade by mohla viesť vízia tvojej rodiny. Poďme do tohto dobrodružstva spolu. Tu je link na e-book, v ktorom som opísal všetky princípy tvorby a žitia vízie, ktoré sme s mojou rodinou študovali, testovali, nasledovali a ktoré priniesli a prinášajú ovocie.
Ak máš pocit, že rodinu a rodičovstvo nezvládaš… Je toho priveľa, že sa to už ani nedá prioritizovať? Strácaš sa v každodennej všednosti? Nevieš, kto ste a kam idete? Zdá sa ti, že každý chce niečo iné?
- Vízia je odpoveď.
Alebo práve naopak: Cítiš, že máte na viac? Chceš hľadať zmysluplnejšie naplnenie rodinných aktivít? Cítiš Božie volanie a chceš ho počuť jasnejšie? Túžiš, aby tvoja rodina slúžila druhým a Bohu? Máte veľa talentov a schopností a chcete ich uplatniť?
- Vízia vás môže uschopniť.
Či celkom prakticky chceš vyriešiť rodinné financie a organizáciu?
- Vízia je rámec, ktorý dáva každej pragmatickosti dynamiku smer a opodstatnenie.
A tak už neuvažuj, čo ak a či. Poď vykročiť a ukážme svetu, že rodina nie je nuda. Áno, často to je pohroma, ale v pohromách sa rodia hrdinovia. Dosť bolo hrdinov odtrhnutých od svojho pôvodu. Ukážme, že nám záleží, a vypestujme generáciu, ktorá ponesie naše príbehy. Generáciu, ktorej preukážeme dôveru a ona nám vďačnosť. Generáciu, ktorá bude vedieť, ako sa hýbe horami, ako sa rastie, ako sa žije… Generáciu, ktorá má víziu.
Pridaj komentár