Kategória: Rodina vo výstavbe
-
Prečo máme rodinnú víziu
Boli sme bezdomovci, ale nie stratení.Žili sme piati z jednej minimálnej mzdy, ale neboli sme chudobní.Už 15 rokov rekonštruujeme jeden dom, ale nie sme z toho unavení.Máme 8 detí a s každým z nich prežívame jeho unikátny príbeh. Mali sme sny a dnes sú už z nich prežité príbehy, ktoré budeme rozprávať ďalším generáciám. To…
-
Princíp odzbrojenia
Bola som naučená bojovať proti výsmechu, kritike či urážaniu ďalším výsmechom ďalšou kritikou a ďalším urážaním. Veď klin sa klinom vybíja. Prečo by som mala byť naňho dobrá, keď on je na mňa zlý? Vyrástla som a spoznala aj inú techniku boja. Je to však technika náročnejšia na zvládnutie priamo v boji. Vyžaduje si pokoru,…
-
Urobila som všetko, čo som mohla? NIE! Urobila som len to, čo som mala
Mnoho ráz v živote som počula: „Urob všetko, čo je v tvojich silách, a potom to nechaj na Boha.“ Takto som dlho fungovala. Dala som zo seba maximum – to najlepšie, čo som mohla, a všetko, čo bolo v mojich silách. Do vyčerpania, do nechuti, ale stále všetko. V takých chvíľach ľudia vidia obetavosť, usilovnosť,…
-
A ako to všetko zvládate? Aj vďaka tomuto…
„Máš môj obdiv.“ „A ako to všetko zvládate!?“ Snažila som sa pripraviť si odpoveď na túto otázku či konštatovanie, aby som nezostala vždy stáť iba s úsmevom na perách a otázkou otáčajúcou pozornosť na pýtajúceho sa: „Ako sa máš?“ Dovoľ, aby som ti odhrnula oponu nášho života, aby si vedel/a, že za peknými fotkami a…
-
Ak život nejde podľa tvojho plánu, to neznamená, že nekráčaš k svojmu poslaniu
Ak som sa niečo naučila, tak toto: Boh nás nevedie vždy tam, kam by sme chceli ísť. Ale vždy nás vedie tam, kde máme rásť. A keď sa rozhodujeme s Ním, žiadna cesta nie je omyl – len iná kapitola toho istého príbehu. Presvedčili sme sa o tom niekoľkokrát v našom živote, ale teraz vám…
-
Spoločné stolovanie ako miesto budovania vzťahov a nie len plnenie brúch
Spoločné stolovanie je pre nás hodnotou, ktorú sa snažíme v našej rodine budovať. Spoločné stolovanie ako miesto spoločenstva, zdieľania sa a budovania vzťahov. Nie iba naplnenie našich brúch, ale aj našich duší. Túžim, aby to bolo miesto stretávania sa, na ktoré sa spoločne všetci tešíme. No v skutočnosti robím tak často úplný opak. Kedysi to…
-
Vitaj, môj milý, už ťa čakám
Opäť si prišiel,zaklopal na dvere, ale nepočkal si.Pri zvuku zvonov, v najväčšej tme,vtrhol si dnu ako zlodej.I keď ťa čakám, vždy ma prekvapíš. Hovoríš, že si nový, iný, lepší.Chcem ti veriť a verím. Toľko sme spolu prežili,i tak sa vždy pýtam, čo mi dáš,čo mi prinesieš? Toľko som ti už odovzdala.Moje strachy si pohltil,moje srdce uvoľnila…
-
Aké darčeky deťom, ktoré majú všetko? alebo Keď nechcem plniť dom
Bolo obdobie, keď som kupovala darčeky len pre darčeky. Len pre ten pocit, že sa narobí všade navôkol neporiadok z papiera, nastane chvíľka eufórie a o týždeň si človek nevie nájsť, čo dostal. Alebo scenár: kúpiť strašne veľa maličkostí, aby deti mali pocit, že dostali vedľa darčekov, vy máte dobrý pocit, že ste pri stromčeku…
-
Ako spomaliť v Advente, keď všetko navôkol beží?
Všade sa na nás rútia myšlienky spomalenia, Advent ako čas prípravy a stíšenia sa. Počuješ: „Spomaľ“, „ Stíš sa“, „Priprav sa“… A ty sa obzrieš za svojimi dňami a cítiš sa hrozne. „Nezvládla si to. Nedala si to. Zlyhala si.“ Veď je Advent. Kedy mám spomaliť, ak nie teraz. Veď je „to“ obdobie. Všetko mi je naklonené. Ten najkrajší čas roka,…