Kategória: Rodina vo výstavbe
-
Deti bez telefónov, tabletov a počítačov
Aj takto to u nás bolo. Východisková situácia: vek detí (12, 10, 8, 6, 4, 1). Žiadne z nich nemalo vlastný mobil. Všetky spomínané zariadenia boli naše (rodičov), ktoré sme deťom dovolili používať za určitých podmienok…. Keď sa však pravidlá nedodržiavali…. Deti mali povolené pozerať v prípade, keď mali splnené svoje povinnosti, školu a upratanú izbu. Mali…
-
Kde sa stratil môj deň? alebo V jednom kole
Vstávame neskoro. Rozbeh dňa máme pomalý. Taký pohodový. Raňajky niekedy až 9.30.Medzitým: dojčenie a nosenie, nosenie a dojčenie… dojčenie a nosenie. Upevňujeme väzbu a citové prepojenie. Zaspala. Rýchlo spratať! Deti sú vonku, malinká spí už dve hodiny.Utekám k mamine – navarila mi obed. Dúfam, že sa malá nezobudí, kým som preč. Je to trochu risk.…
-
Žiť s drakom je náročné 2 alebo Ako som mu nepristrihla krídla
Niekedy mám strach, či to všetko dokážem zvládnuť. Dokážem uchrániť obyvateľov kráľovstva pred drakom? Dokážem drakovu silu usmerniť a premeniť ju na energiu života a nie skazy? Ak preukážem ako rytier svoju slabosť a zraniteľnosť, mudrci z iných kráľovstiev a z iných svetov využijú moju autentickosť, aby prišli do nášho kráľovstva a kupčili so svojimi tovarmi. V našom svete je množstvo obyvateľov, ktorí…
-
Nechajme deťom priestor pre rast a prebratie zodpovednosti za svoje povinnosti
September, najobávanejší mesiac rodičov školákov. Aspoň tak sa mi to javí. Od minulého roka (2024) z veľkej časti patrime i my do tejto skupiny. Pomaly sa dostávame do tajov edupage, preukážok, potvrdení a neustálych poplatkov. Už dávno som bankomat nevyužívala tak často ako v septembri. Opäť som si urobila dokonalý prehľad o obaloch na učebnice, zošitoch,…
-
Z homeschoolingu do školy alebo O tom, že konce neexistujú
Toto boli pred rokom (2024) moji traja PRVÁČIKOVIA. A tento rok 2025 k nim pribudnú ďalší dvaja – druhák (prvý ročník bol doma) a predškolák. Naozaj! Koniec veľkého homeschool obdobia je za nami. (Píšem veľkého, pretože 3-ročný a 5-mesačná mi doma ostávajú, a i keď sa neučíme ako v škole, stále sa učíme.) Rovnako ako sa niečo…
-
Aké to bolo pozerať sa po ôsmykrát na dve paličky?
Prvýkrát som zažila pocit: „Bože, to snáď nie.“Dovtedy som žila svoj sen o veľkej rodine. Niežeby predtým niektoré bábätká neboli prekvapením – boli. Ale vždy zapadali do môjho vysnívaného plánu. Tak ako niekto sníva o jednom, dvoch, troch deťoch alebo žiadnom, my sme snívali o veľkej rodine. Aj napriek tomu, že sme si nikdy nepovedali…
-
Žiť s drakom je náročné
Posledné dni som sa cítila ako rytier, ktorý chce zachrániť kráľovstvo a jeho obyvateľov pred ním. Bojovala som s ním každý deň. Ale je neporaziteľný a každý útok naň ho robí silnejším a hlučnejším. Toto nebude dobrá stratégia. Viem. Keď drak začne chrliť oheň všade okolo, rozhadzovať krídlami, ktoré sa obtierajú obyvateľov kráľovstva, musí rytier zasiahnuť. Už len akú…
-
Prečo som sa nebál zobrať synovi mobil?
Zobrať tínedžerovi telefón bola pre mňa tá jednoduchšia časť celej témy. Spraviť to tak, aby sa nikto necítil ponížený, ale práve naopak – nabral silu do budúcnosti, je už ťažšie. A o tom bude tento článok. „Bojím sa zobrať dieťaťu mobil“ – je veta, ktorú som v poslednom čase počul stále častejšie a nerozumel som…
-
Prečo som nebol pri pôrode alebo Ako sa náš syn narodil dvakrát
Svedectvo o tom, ako sa náš syn narodil druhýkrát, je pre nás jedno z kľúčových svedectiev od Pána Boha. Povzbudzuje nás na ceste rodičovstva. Je ťažké bojovať s myšlienkami: „Niečo som zmeškal. Už nebude malé, už to nevrátim.“ Avšak práve táto naša skúsenosť je pre nás pripomienkou toho, že nič z toho neplatí. Boh presne…