Vitaj, môj milý, už ťa čakám

Opäť si prišiel,
zaklopal na dvere, ale nepočkal si.
Pri zvuku zvonov, v najväčšej tme,
vtrhol si dnu ako zlodej.
I keď ťa čakám, vždy ma prekvapíš.

Hovoríš, že si nový, iný, lepší.
Chcem ti veriť 
a verím.

Toľko sme spolu prežili,
i tak sa vždy pýtam, čo mi dáš,
čo mi prinesieš?

Toľko som ti už odovzdala.
Moje strachy si pohltil,
moje srdce uvoľnil
a nové výzvy položil.

Šepkáš mi:
„Neboj sa, drahá,
tvoja nádej a viera ťa ponesie.“

A tak ležíš tu predo mnou
nahý, neprebádaný.
Pozerám na teba
a nevidím na koniec.

Sotva môj zrak padne
na kúsok, pred ktorým stojím.

Si pripravený, viem.
Si okopaný, zavlažený slzami,
učesaný mojimi vlasmi.

Ukrýva sa v tebe toľko života,
že sotva ho viem spočítať.
Toľko semien zahaľuješ,
toľkým dávaš bezpečie.

Kedy uvidím klíčky?
Kedy môj pohľad poteší
mladá rastlina?
Kedy budem stáť a tešiť sa,
že úroda je na dosah?

Ale ty málo hovoríš.
Nechávaš hovoriť mňa,
nechávaš vypovedať
moje túžby i sny,
moje bolesti i trápenia.

Pohlcuješ ich,
ukladáš do seba.
Som vďačná za to, čo robíš,
ale prosím – nechaj ma načúvať
a prehovor ty.

Tvoje slová sú pre mňa
radosť, nádej.
A keby boli smútkom pre moju dušu,
vedela by som,
že pre môjho ducha sú životom.

Chcem sa toľko učiť od teba.

Ležíš predo mnou, nahý, neprebádaný,
pokropený mojimi slzami,
učesaný mojimi vlasmi.

Nič nehovoríš, len si –
pripravený počúvať
a vydať život.

Nečakáš.
Ideš, kráčaš, inokedy bežíš.
Je ťažké držať s tebou krok.

Túžim sa zastaviť,
viac sa do teba ponoriť,
ale ty nevieš stáť.
Bežíš opreteky s vetrom
a vždy vyhráš.

Ako by som mohla vyhrať ja?

So svojimi myšlienkam,
so svojím srdcom preplneným?

Viem, že nevyhrám –
nie preteky, ktoré bežíš ty.
Pri nich sa snažím
aspoň ísť po tvojom boku.

Aj keď ťa nikdy nedobehnem,
môžem aspoň kráčať s tebou.
V prítomnosti, tu a teraz,
zbierať ovocie,
ktoré vydávaš zo svojej zeme.

Skôr či neskôr.
Viem, že príde.
A preto nebojím sa,
si tu.

Moja viera a nádej ma nesie,
tvoja milosť ma zahaľuje,
tvoja láska ma odhaľuje.
A preto nebojím sa,
si tu.

Ležíš tu celý predo mnou
nahý, neprebádaný.

I keď kráčam s tebou toľko,
zdá sa, že poznať by som ťa mala,
ale ty vždy prídeš,
ľahneš si predo mnou, nahý, neprebádaný
a opäť nový.

Vitaj, môj milý, už ťa čakám.

Snímka: pexels.com